štvrtok 30. októbra 2014

Rozumiem (alebo sa aspoň snažím)

Hovorí sa, že mama rozumie svojmu dieťaťu najlepšie. Nepotrebuje ani slová, lebo len čo jej položia to plačúce červené klbko do náruče, začne inštinktívne rozoznávať minimálne tri druhy plaču. Jeden je od hladu, jeden kvôli únave a tretí, to sú zastavené prdíky, reflux, stlačená ručička v perinke... Proste bolesť a nepohoda. Ok. Znelo to uveriteľne a dávalo mi to zmysel. Aj skúsené mamičky hovorili že "to budeš vedieť" a "stačí sledovať dieťa". Povzbudená predstavou, ako to príroda pekne zariadila, že nepotrebujem nič, len svoje oči a svoje srdce, aby som porozumela nášmu dievčatku, som sa tešila na prvý kontakt.