Ja a môj muž sme sa, podobne ako milión ďalších dvojíc,
zmenili po narodení našej chrumky na maminku
a tatinka. Hoci som sa
zaprisahala, že náš vzťah a ani my sami nestratíme identitu len preto, že
sa z nás stali rodičia, nevyšlo to celkom podľa plánu. Je pravda, že
krstnými menami sa oslovujeme len občas a aj to, že partnerský život sme
dočasne presunuli na druhú koľaj. Ale identitu sme nestratili. Ani my, ani náš
vzťah. Skôr by som povedala že to, čím
sme a čím je náš vzťah, sa rozšírilo o ďalšiu dimenziu. A momentálne
si v nej, plní nadšenia, hovieme a nechce sa nám von. Lebo ako nám
nedávno napísal náš blízky priateľ – „Užite si najkrajšie chvíle v živote. Lepšie vám už nikdy nebude, aj
keď si to možno neuvedomujete.“ Nevieme ešte, či má
pravdu, ale čo ak by náhodou mal? Treba si to užiť!
