Ku tejto knižke si pripravte kávu. Silnú kávu.
A tiež niečo sladké. Veľmi sladké. Tak najlepšie umocníte dojem, ktorý
zanecháva. Stačí ľúbiť je knižka
o tom, ako horko-sladký môže byť život.
Čo si predstavíte ako prvé, keď sa povie mentálne
postihnutie? Ja som asi do svojich dvadsiatich rokov mala v tomto smere
okno. Prázdne miesto, blank space. Potom som sa zoznámila s jedným
človekom, ktorý si túto nálepku nesie so sebou celý život. A potom s ďalším...
Tieto stretnutia ma zaujali. A vyústili do spolupráce s občianskym
združením, ktoré túto knižku vydalo. Ak sa teraz vrátim ku knihe priznám sa, že
hoci som sa mentálnym postihnutím zaoberala niekoľko rokov denne, prekvapila ma
hĺbka príbehov a to, ako sa ma dotkli.
Jedna vec je, keď o mentálnom postihnutí čítate
a viete o ňom veľa. Tak teoreticky, pravdaže. Keď sa stretáte
s ľuďmi, čo ho majú vpísané v tvári (a niekedy len v papieroch).
A máte pocit, že ich poznáte. Druhá vec je, keď ho žijete. Na vlastnej
koži, alebo sprostredkovane cez niekoho, kto je vám veľmi blízky. V knihe
sa nám 12 rodín zdôveruje so svojich osudom. Rodín, ktorých člen(ovia) majú
mentálne postihnutie. Niekedy vás až zamrazí. Inokedy sa pousmejete.
Ak rovnako ako ja ľúbite také to „ľudské čítanie“ (o ľuďoch,
ich životných príbehoch, myšlienkach, názoroch), táto knižka bude pre vás veľkou
satisfakciou. Dočítate sa, aké to bolo, keď matky v pôrodnici nezačuli to
obligátne „vaše bábätko je v poriadku“. Zistíte, ako okamih môže zmeniť
celý váš život. Verte mi, je to mrazivé čítanie. Dozviete sa, kde rodiny
čerpali silu a ako sa so situáciou vyrovnali. Knižka prináša tiež veľa
praktických postrehov – ako a kde môže človek s mentálnym postihnutím
študovať či pracovať? Čo od neho očakáva spoločnosť, čo jeho najbližší? Sú to
naozaj „večné deti“ alebo je v nich niečo viac?
Prečítajte si túto knihu. Nie preto, aby ste sa rozľútostili
nad osudmi hlavných aktérov. Aj keď, samozrejme, ani to nie je vylúčené a nie
je na tom nič zlé. Dôležité je, aby sme sa potom od ľútosti posunuli ďalej. K hlbšiemu
porozumeniu, rešpektu. Stačí ľúbiť
nám otvára dvere do sveta, ktorý mnohí z nás nepoznajú. Takto doň môžeme aspoň
nahliadnuť a odniesť si niečo cenné. Vo mne rezonuje: „... človek môže
vždy žiť dôstojne, niekto k tomu potrebuje viac pomoci, niekto menej a niekto
je ten, kto pomáha.“ (s. 36). Čo ostane znieť vo vás?
Vydalo Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR) v roku 2015. www.zpmpvsr.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára