Modrý kocúrik je iný, ako ostatní. Pochádza z Číny a má modrú
srsť. V malej dedinke, kde sú všetky ostatné mačky čierne, strakaté či
pruhované, vzbudí rozruch. A nie je mu to ani trošku príjemné.Pripomína vám to niečo? Myslím, že inakosť (akéhokoľvek druhu) je vždy stredobodom pozornosti. A málokedy je to dotyčnému príjemné. Nehovoriac o tom, že nás ľudí to zvádza reagovať skôr podozrievavo a s odstupom. Keď na kocúrika začnú ľudia pre farbu jeho srsti pokrikovať, zalezie radšej do pivnice, odhodlaný navždy sa tam schovávať.
Zuzka, dievčatko, ktoré sa o kocúrika stará, sa žaluje pánovi
učiteľovi:
„...schováva sa v pivnici. Ming-Tching pritom zbožňuje záhradu
a kvety, ale už sa neodvažuje vyjsť von.“
„Hm,“ premýšľal pán učiteľ. „Pochopiteľne to všetko vychádza z toho,
že nikto v našej dedine nikdy nevidel modrú mačku. Ale keby sme mohli
ľuďom vysvetliť, že Ming-tching je modrý, pretože je to tak normálne
v krajine, odkiaľ pochádza, a že tam sú modré mačky bežné...“ (s. 30)
Ako sa s tým popasujú, to vám nechám ako prekvapenie, prečítajte si.
Prezradím ale, že knižka rozvíja viacero zaujímavých tém o ktorých sa dá
s deťmi ďalej rozprávať. V prvom rade je to už spomenutá odlišnosť,
inakosť. Dozvedáme sa, ako môžu necitlivé poznámky zabolieť. Ďalej sa
v knižke ukáže, že silné priateľstvo pomôže zvládnuť aj tie najťažšie
chvíle. A v neposlednom rade nám autor pripomenie, aké dôležité je
vzdelanie, vedomosť o tom, že svet je pestrý.
U nás bol „kocúrik“ hitom. Ja
som sa tešila z jeho výchovného potenciálu, Saška si mohla
s kocúrikom aj Zuzkou prežiť rôzne emócie. Rezonoval v nej najmä ich
smútok. Dokola si pýtala prečítať časť s obrázkom plačúcej Zuzky. Bolo zaujímavé sledovať ako dlho jej trvalo, kým situácii porozumela a spracovala ju. Čarovné knižky! Umožňujú nám prežiť príbehy a emócie "nanečisto" aby sme potom v skutočnom živote neboli stratení. Aspoň nie tak veľmi :-).
Knižku ilustroval Zdeněk Miler, náš obľúbený. Vydalo OTTOVO NAKLADATELSTVÍ
v roku 2002.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára