utorok 21. februára 2017

Forrest Carter: Malý strom

Malý strom je veľká kniha. Jedna z tých, ktoré pravdepodobne začnem vo veľkom skupovať a obdarovávať ňou svojich blízkych a priateľov. Fascinujúci príbeh malého chlapca, ktorého sa po smrti rodičov ujali starí rodičia, indiáni. Malý strom, čo je chlapcovo indiánske meno, žije po boku starkých uprostred hôr.



Starý otec šetrí slovami a dokáže v troch jednoduchých vetách popísať podstatu veci. Krásne, osviežujúce, hlboké. „...bláznivé používanie slov ľudí celkom popletie. Keď počuješ, že niekto používa voči niekomu slová, nedaj sa viesť slovami, lebo nemajú vôbec nijaký zmysel. Správaj sa podľa tónu slov, a potom budeš vedieť, či je ten človek podliak, alebo klame.“ (s. 71)

Stará mama mala slová radšej ako starý otec, ale tiež vedela vystihnúť podstatu veľmi stručne.
„Porozumenie a láska je jedno a to isté, ibaže ľudia k tomu pristupujú veľa ráz odzadu, usilujú sa predstierať, že milujú veci, ktorým nerozumejú. A to sa nedá.“ (s. 57)

Knižka vzdáva hold prírode a jej silám. Neraz som mala chuť vyzuť si topánky a rozbehnúť sa do lesa. Silné. A čisté, veselé, lebo to celé vidíme očami malého chlapca.

V príbehoch je veľa radosti, múdrosti aj znepokojivých udalostí. A tu je zaujímavé, že kým vo mne to vrie, som v napätí a čakám čo bude, hlavní hrdinovia to prijímajú pokojne. Tak ako prišlo, tak odíde, opäť bude dobre. V časoch materských turbelencií by som si toto chcela precítiť.

Keď sa v jednej chvíli stane, že Malý strom a starí rodičia musia žiť na iných miestach, dohodnú sa, že sa každý večer budú pozerať na Psiu hviezdu. Alebo ich spoločný priateľ, pán Wajs, si každý večer zapaľuje sviečku vždy v rovnakom čase ako jeho rodina za oceánom. Aby boli spolu...

Porozumieť svetu aj sebe. O to sa v knižke snaží Malý strom, aj my všetci. Je to beh na dlhé trate ale zabehajte si, neoľutujete.

Vydalo Artforum v roku 2006.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára